Iglu

Predtým než začnete si ujasnite akým spôsobom chcete drahokamy zbierať. Pre väčšinu ľudí to bude voľba medzi zbieraním pre zábavu a hobby alebo to bude aj zdroj investície.

 
Ak sa ich rozhodnete zbierať ako investíciu vopred si určte koľko času a peňazí ste ochotní minúť. To budú hlavné faktory, ktoré ovplyvnia vaše rozhodovanie.
Ak bude vaším cieľom iba zábava a hobby, rozhodujúce pri výbere bude hlavne to čo sa vám bude páčiť.
 
Medzi základné znalosti pri začatí zbierania je vedieť drahokamy identifikovať:
 
•  jednoduchá identifikácia si bude vyžadovať iba minimum vybavenia: pinzetu, lupu (zvyčajne s 10-násobným zväčšením) a nejaký svetelný zdroj
•  pre pokročilejšie techniky už budete potrebovať drahšie vybavenie ako je refraktometer alebo polariskop
•  predovšetkým pozor na imitácie kameňov!Zvlášť pri tyrkysoch, lapis lazuli, zafíroch, rubínoch a smaragdoch. Imitácia sa dá spoznať jednoducho: kamene majú nerovnomerný povrch (ako „pomarančová kôra“), vo vnútri kameňa sa nachádzajú veľké plynové bubliny a kamene sú zvyčajne ľahšie ako ich prirodzené náprotivky

 
Voľným okom sa dá vykonať tá najzákladnejšia analýza a to: skúmanie farby, analýza jeho odtieňa (základného sfarbenia), tónu (hĺbky farby), sýtosti (intenzity zafarbenia), priehľadnosti, lomu svetla, vzhľadu a štruktúry kameňa.
 
Tí zberatelia, ktorí chcú zbierať kamene len ako hobby samozrejme nemusia hľadať a pátrať po uznávaných a renomovaných obchodníkoch, najlepšou príležitosťou ako získať pekný kúsok je ísť na veľtrh, prípadne blší trh alebo do kamenného obchodu.
 
Pri nákupe online treba byť obozretný. Najistejšie je vybrať si predajcov, ktorí sú overení, majú dobré recenzie, prípadne poznáte niekoho osobne kto od nich nakupuje. Tak sa vyhnete zbytočným nepríjemnostiam s nekvalitnými alebo aj falošnými kameňmi.

 
Ďalšou možnosťou ako získať kontakty a informácie je stať sa členom rôznych klubov alebo združení, ktoré sa o drahé kamene zaujímajú. Členstvo vám poskytne prístup nielen ku kolektívnym vedomostiam ale aj k článkom, kurzom a plánovaným stretnutiam. 

Čo sa to dnes máme možnosť dočítať na webe? Mohli sme si všimnúť články o profesorovi Canaverovi, no skôr o jeho „šialenom“ nápade a možnom experimente, ktorý by však zabránil mnohým ľuďom zomrieť! No samozrejme, praktizovanie v praxi a fakt, či by to malo funkčný účinok a takisto otázky morálky, to všetko sa k tejto téme viaže a nie je na to jednoznačná a ľahká odpoveď.

Pretože tu vravíme o „posadnutí“ myšlienkou, že transplantácia hlavy je možná! O tomto presvedčení však zatiaľ vraví len profesor Canavero a urpútne sa bije za jeho presadenie v praxi. Ak by sa v skutočnosti dala hlava transplantovať, tak je pravda, že by človek mohol zostať takmer nesmrteľný, no bolo by to zasa barbarstvo prvého stupňa. No neviem. Ale ak by to malo vrátiť človeku život,… aj by sme to chceli podstúpiť. No predstavte si, že niekto si pri autonehode smrteľne poraní hlavu. Ak by bola spomínaná metóda zavedená v praxi, tomuto človeku by sme „vymenili“ hlavu z inej mŕtvoly a možno by mohol žiť ďalej, no s „darovanou“ hlavou, ktorá by mala úplne inú podobu. Nosil by hlavu i tvár niekoho iného, kto už dávno zomrel. Optimistickým je tvrdenie, že človek by možno žil ďalej, no pri písaní a predstavách sa mi dvíha žalúdok. Je to skutočne otázne. Je nadmieru morálne zachrániť život, no veľmi nemorálny takýto postup.

Kedysi dávnejšie by sa takáto správa k verejnosti nedostala. Neskôr možno v pár výtiskoch tlače. No dnes, pomocou webu, sa máme možnosť dopátrať aj k takýmto článkom. Dopátrať ani nie je to správne slovo. Doslova sa nám takýto nadpis a článok zjaví, ak čítame web. Preto máme možnosť vytvoriť si aj na takúto správu názor a možno zaujať i určitý postoj. Čo si o tejto nedávnej šokujúcej správe myslíte Vy? Dostane sa k povoleniu takejto metódy? Bude to správne? Naozaj to človeku zachráni život? Nemáme všetci rovnaké reflexy, dokáže cudzie telo prijať cudziu hlavu? Čítajme, čítajme, poprípade šírme naše názory na sieti.